Čo čaká svet v roku 2050: hojnosť vďaka AI, alebo nadvláda technologických gigantov?
Umelá inteligencia môže skrátiť pracovný týždeň, výrazne zvýšiť produktivitu a pomôcť predĺžiť zdravý život.
Môže však vytvoriť aj svet, v ktorom sa ešte väčšia časť bohatstva sústredí v rukách malej skupiny vlastníkov technológií a Európa príde o ďalšiu časť svojho hospodárskeho a politického vplyvu.
Nie je to predpoveď ani sci-fi.
Je to jadro štúdie Beyond Tomorrow: Four Scenarios for the World of 2050, ktorú v apríli 2026 zverejnil BCG Henderson Institute.
Autori analyzovali viac ako sto megatrendov, viac než storočie historických údajov a desiatky rozhovorov s expertmi. Výsledkom nie je jedna prognóza budúcnosti, ale štyri rozdielne a zároveň vierohodné scenáre sveta v roku 2050.
Rozpätie medzi nimi je obrovské.
V najpomalšom scenári rastie svetová ekonomika priemerne iba o 1,8 % ročne. V najoptimistickejšom až o 5 % ročne.
Do roku 2050 tak môže byť svetová ekonomika približne 1,6-krát väčšia ako dnes – alebo sa môže zväčšiť viac než trojnásobne.
Podstatná myšlienka štúdie však nie je v tom, ktorý zo štyroch scenárov sa nám páči najviac.
Podstatné je, že o svete roku 2050 sa do značnej miery rozhoduje už dnes.
Ako upozorňuje jeden z autorov štúdie Nikolaus Lang, rozhodnutia prijaté počas najbližších piatich rokov môžu formovať ďalších dvadsaťpäť.
Štyri možné svety, nie štyri predpovede
BCG zámerne nehovorí, ktorý scenár je najpravdepodobnejší.
Cieľom je ukázať rozsah budúcností, ktoré sú pri dnešných technologických, geopolitických, demografických a klimatických trendoch stále realistické.
Štyri scenáre dostali názvy AI Abundance, Digital Darwinism, Battling Blocs a Climate Coalition.
V preklade ich môžeme označiť ako hojnosť vďaka AI, digitálny darwinizmus, súperiace bloky a klimatická koalícia.
1. Hojnosť vďaka AI
Najoptimistickejší scenár nepredpokladá pokojný vývoj.
Naopak.
Neregulovaný rozmach umelej inteligencie a geopolitické súperenie najskôr vyústia do vážnych kybernetických konfliktov. Tie zasiahnu kritickú infraštruktúru a prinútia štáty vytvoriť spoločné pravidlá pre bezpečnejšie a transparentnejšie využívanie AI.
Ak by sa takýto model spolupráce podarilo vytvoriť, ekonomický efekt by bol mimoriadny.
Svetové HDP by podľa scenára rástlo v priemere približne o 5 % ročne a do roku 2050 by sa svetová ekonomika viac než strojnásobila.
V krajinách s vysokými príjmami by rast produktivity práce dosahoval približne 5,7 % ročne, oproti dnešným približne 2 %.
Výrazne by sa zmenila aj samotná práca.
Priemerný počet odpracovaných hodín by klesol približne z 2 100 na 1 600 hodín ročne.
To predstavuje pokles asi o štvrtinu.
Automatizácia veľkej časti úloh by umožnila zachovať vysokú životnú úroveň aj pri kratšom pracovnom čase. Štvordňový pracovný týždeň by už nebol sociálnym experimentom, ale prirodzeným dôsledkom rastu produktivity.
Podľa scenára by sa zároveň predĺžilo obdobie života prežitého v zdraví.
AI by teda nebola iba nástrojom na rast ziskov technologických spoločností. Zvýšenie produktivity by sa prenieslo aj do životnej úrovne širšej spoločnosti.
Ani tento optimistický scenár však nie je pre Európu bez rizika.
Podiel Európy na svetovej ekonomike by mohol klesnúť z približne 21 % na 14 %.
Inými slovami – svet môže veľmi rýchlo bohatnúť a Európa môže zároveň relatívne chudobnúť.
2. Digitálny darwinizmus
Rovnaká technologická revolúcia môže viesť aj úplne opačným smerom.
AI zostane slabo regulovaná a ekonomická sila sa bude postupne koncentrovať okolo spoločností, ktoré vlastnia najvýkonnejšie modely, dáta a výpočtovú infraštruktúru.
Vlády sa s technologickými gigantmi prepoja ešte tesnejšie, pretože bez nich nebudú schopné udržať technologickú konkurencieschopnosť.
Svetová ekonomika pritom nebude stagnovať.
Naopak.
Globálne HDP bude rásť približne o 4 % ročne a do roku 2050 sa takmer strojnásobí.
Problém bude v tom, komu tento rast pripadne.
Najbohatšie jedno percento obyvateľov bude vlastniť takmer polovicu svetového bohatstva.
Stredná trieda sa bude ďalej zmenšovať a tradičné pracovné miesta bude čoraz častejšie nahrádzať projektová a platformová práca.
AI totiž nemusí nahradiť iba manuálne profesie.
Po prvýkrát vo veľkom rozsahu zasahuje aj rutinnú kognitívnu prácu – administratívu, účtovníctvo, analýzu, zákaznícke služby, právne činnosti či časť manažérskej práce.
Vznikol by teda paradox.
Spoločnosť ako celok by bola výrazne bohatšia, ale veľká časť ľudí by nemusela mať pocit, že z tohto bohatstva profituje.
Práve tento scenár ukazuje, že samotný hospodársky rast ešte automaticky neznamená rast životnej úrovne pre všetkých.
3. Súperiace bloky
Tretí scenár je ekonomicky najslabší a geopoliticky najnebezpečnejší.
Globalizáciu, ako ju poznáme z posledných desaťročí, nahradí svet súperiacich ekonomických a politických blokov.
Štáty začnú uprednostňovať bezpečnosť vlastných dodávateľských reťazcov pred efektivitou svetového obchodu.
Rozšíria sa clá, exportné obmedzenia, kontrola kapitálu a snaha vyrábať strategické produkty doma alebo v rámci spojeneckých krajín.
Medzinárodný obchod by podľa scenára klesol z dnešných približne 57 % svetového HDP na asi 35 %.
To je úroveň porovnateľná s obdobím studenej vojny.
Svetová ekonomika by rástla iba približne o 1,8 % ročne.
Súčasne by dramaticky vzrástli náklady na bezpečnosť.
Výdavky na obranu by sa mohli zvýšiť z dnešných približne 2,4 % svetového HDP až na 7 %.
Takéto presmerovanie zdrojov má svoju ekonomickú cenu.
Peniaze použité na zbrojenie potom chýbajú pri investíciách do infraštruktúry, školstva, zdravotníctva alebo technologického rozvoja.
Pre Európu by išlo o mimoriadne náročný scenár.
Jej ekonomický model bol desaťročia postavený na otvorenom svetovom obchode, dostupných energiách, exporte priemyselných výrobkov a medzinárodných dodávateľských reťazcoch.
Rozdelenie sveta na ekonomické bloky by všetky tieto piliere oslabilo.
K tomu treba pripočítať starnutie populácie a nedostatok pracovnej sily.
4. Klimatická koalícia
Štvrtý scenár nespustí technologická revolúcia, ale séria klimatických šokov.
Extrémne počasie prinúti štáty v 30. rokoch k výraznejšej medzinárodnej spolupráci.
AI bude v tomto prípade jedným z nástrojov na riadenie energetiky, klimatických rizík, vývoj nových materiálov a efektívnejšie využívanie prírodných zdrojov.
Motorom hospodárstva sa stanú nízkouhlíkové technológie.
Svetové HDP bude rásť približne o 2,5 % ročne.
Podiel fosílnych palív na energetickom mixe by klesol z dnešných približne 81 % na 35 %.
Globálne otepľovanie by sa stabilizovalo približne na 1,8 °C nad predindustriálnou úrovňou.
Ani tento scenár však nie je zadarmo.
Transformácia energetiky, priemyslu a infraštruktúry vyžaduje obrovské investície.
Veľká časť nákladov by pripadla na rozvinuté krajiny vrátane Európy.
Budúca prosperita preto nebude závisieť iba od toho, či dokážeme znižovať emisie.
Rozhodujúce bude, či dokážeme transformáciu uskutočniť spôsobom, ktorý zároveň zachová priemysel, konkurencieschopnosť a dostupnú energiu.
Budúcnosť už vlastne začala
Na celej štúdii považujem za najzaujímavejšie to, že jednotlivé scenáre nepôsobia až tak vzdialene.
Prvky všetkých štyroch vidíme už dnes.
Umelá inteligencia sa rozvíja rýchlejšie, ako dokáže reagovať legislatíva.
Bohatstvo a technologická sila sa koncentrujú.
Geopolitické napätie rastie.
Štáty hovoria o strategickej autonómii a bezpečnosti dodávateľských reťazcov.
Výdavky na obranu sa zvyšujú.
Populácia Európy starne.
A klimatická transformácia mení energetiku aj priemysel.
Hlavný ekonóm ING David Havrlant v komentári pre český portál Euro.cz upozornil, že dnešná realita už obsahuje najmä prvky digitálneho darwinizmu a súperiacich blokov – rastúcu koncentráciu bohatstva, geopolitickú rivalitu, starnutie populácie a slabnúcu pozíciu Európy.
To je podľa môjho názoru podstatná poznámka.
BCG nevytvorilo štyri fantastické príbehy.
Skôr zobralo súčasné trendy a položilo otázku: čo sa stane, ak budú pokračovať ďalších dvadsaťpäť rokov?
Európa vie regulovať. Dokáže však aj inovovať?
Pre Európu je zo všetkých scenárov spoločná jedna nepríjemná správa.
Jej relatívna ekonomická váha pravdepodobne klesne.
Nie nevyhnutne preto, že by Európa hospodársky skolabovala.
Dôvodom môže byť jednoducho to, že iné regióny budú rásť rýchlejšie.
To je veľmi dôležitý rozdiel.
Európa môže byť v roku 2050 bohatšia než dnes a zároveň mať vo svete podstatne menší hospodársky, technologický a politický vplyv.
Pri umelej inteligencii sa tento problém ukazuje veľmi jasne.
Najvýznamnejšie AI modely, cloudová infraštruktúra, výroba pokročilých čipov a veľká časť technologického kapitálu sa dnes koncentrujú najmä mimo Európskej únie.
Európa sa naopak profiluje ako významný tvorca pravidiel.
Regulácia je potrebná.
Bezpečnosť, ochrana údajov a pravidlá používania AI nemožno ignorovať.
Samotná schopnosť regulovať však nevytvára produktivitu.
Ak Európa vytvorí najlepšie pravidlá na svete, ale technológie, na ktoré sa tieto pravidlá vzťahujú, bude nakupovať prevažne od amerických a ázijských spoločností, ekonomická hodnota vznikne predovšetkým inde.
Český ekonóm Petr Dufek preto upozorňuje, že prosperitu získajú najmä krajiny, ktoré nové technológie vytvárajú, ovládajú a kontrolujú.
Jan Berka z Portu zdôrazňuje druhú stranu problému – Európa musí vytvoriť podmienky nielen na vznik inovácií, ale predovšetkým na ich rýchle zavádzanie do ekonomiky.
A práve slovo „zavádzanie“ je podľa môjho názoru kľúčové.
Nemusíme vlastniť každý základný AI model.
Musíme však vedieť umelú inteligenciu rýchlo dostať do výroby, služieb, zdravotníctva, školstva, verejnej správy a malých a stredných podnikov.
Energia bude opäť rozhodovať
Technologická budúcnosť sa často prezentuje ako otázka softvéru.
V skutočnosti je AI mimoriadne fyzická ekonomika.
Potrebuje dátové centrá.
Potrebuje čipy.
Potrebuje elektrinu.
Potrebuje siete, chladiace systémy, kapitál a kvalifikovaných ľudí.
Preto nemožno oddeliť technologickú politiku od energetickej.
Ak chce Európa rozvíjať umelú inteligenciu a zároveň udržať priemysel, potrebuje dostatok stabilnej a cenovo konkurencieschopnej elektriny.
V opačnom prípade môžeme mať dobré univerzity, kvalitných programátorov aj kapitál – a energeticky náročné investície aj tak skončia v inej časti sveta.
Čo z toho vyplýva pre firmy
BCG preto odporúča kroky, ktoré dávajú zmysel prakticky vo všetkých štyroch scenároch.
Prvým je väčšia odolnosť dodávateľských reťazcov.
Posledné roky ukázali, že absolútna efektivita a minimálne zásoby fungujú dobre dovtedy, kým funguje celý svetový systém.
V období geopolitických konfliktov, pandémií alebo obchodných vojen môže byť určitá rezerva ekonomickou výhodou.
Druhou témou sú ľudia.
Firmy budú súčasne riešiť starnutie pracovnej sily a automatizáciu prostredníctvom AI.
To bude vyžadovať nové kombinácie ľudskej práce a technológií.
Treťou témou je technologická flexibilita.
V prostredí, kde sa AI modely a technologické platformy menia v priebehu mesiacov, môže byť nebezpečné vybudovať celý podnik okolo jediného dodávateľa alebo jedného uzavretého technologického systému.
Štvrtým faktorom bude schopnosť rýchlo zachytiť zmenu.
Regulácia, geopolitika, ceny energií a technológie sa menia príliš rýchlo na to, aby firmy pripravovali stratégiu raz za päť rokov.
A napokon prichádza širšia otázka úlohy podnikov v spoločnosti.
Ak štát nebude schopný reagovať dostatočne rýchlo, časť zodpovednosti za vzdelávanie ľudí, odolnosť regiónov či zvládanie kríz sa bude čoraz viac presúvať aj na firmy.
A čo Slovensko?
Pre Slovensko sú scenáre BCG mimoriadne zaujímavé.
Sme malá a veľmi otvorená ekonomika.
Veľká časť nášho hospodárstva je založená na priemysle, exporte a zapojení do medzinárodných dodávateľských reťazcov.
Preto nás každý zo štyroch scenárov zasahuje iným spôsobom.
V prípade súperiacich blokov je naším problémom závislosť od svetového obchodu.
Ak sa dodávateľské reťazce rozdelia podľa geopolitických blokov, malá exportná ekonomika pocíti dôsledky výraznejšie než veľký vnútorný trh.
V scenári digitálneho darwinizmu je rizikom vlastníctvo technológií.
Ak bude väčšina hodnoty z umelej inteligencie smerovať k vlastníkom modelov, dát, cloudovej infraštruktúry a čipov, krajiny ako Slovensko môžu zostať najmä používateľmi technológií vytvorených inde.
V klimatickej koalícii bude rozhodujúca cena energetickej a priemyselnej transformácie.
A dokonca aj najoptimistickejší scenár hojnosti vďaka AI pre nás obsahuje riziko.
Ak budeme nové technológie zavádzať pomalšie než konkurenti, rozdiel v produktivite sa nebude zmenšovať.
Naopak, môže sa ešte zväčšiť.
Najväčšie riziko nie je AI. Je to zaostávanie produktivity
Diskusia o umelej inteligencii sa často redukuje na otázku, koľko pracovných miest zanikne.
Považujem to za príliš úzky pohľad.
Pre Slovensko môže byť väčším rizikom situácia, keď pracovné miesta nezaniknú, ale produktivita našich pracovníkov bude rásť podstatne pomalšie ako produktivita pracovníkov v krajinách, ktoré AI využijú rýchlejšie.
Predstavme si dve firmy vyrábajúce rovnaký produkt.
Jedna dokáže pomocou automatizácie, AI, robotiky a lepšieho riadenia zvýšiť produkciu na pracovníka o 30 %.
Druhá firma zostane technologicky tam, kde bola.
Nemusí okamžite prepúšťať.
Postupne však prestane byť konkurencieschopná.
A presne to isté platí pre celé ekonomiky.
Skutočné preteky o AI preto nie sú iba pretekmi technologických spoločností.
Sú pretekmi o produktivitu.
Demografia robí AI pre Európu ešte dôležitejšou
Európa má oproti Spojeným štátom, Indii alebo mnohým rozvíjajúcim sa ekonomikám ešte jeden problém.
Starne.
V nasledujúcich desaťročiach bude menší počet pracujúcich ľudí financovať väčší počet dôchodcov a rastúce náklady zdravotnej a sociálnej starostlivosti.
Na tento problém existujú iba obmedzené odpovede.
Môžeme zvýšiť zamestnanosť.
Môžeme pracovať dlhšie.
Môžeme využívať migráciu.
A môžeme zvýšiť produktivitu človeka.
Práve posledná možnosť môže byť politicky aj ekonomicky najdôležitejšia.
Ak má menší počet pracujúcich ľudí vytvárať dostatok hodnoty na financovanie starnúcej spoločnosti, bez výrazného rastu produktivity to bude veľmi ťažké.
AI preto nemusí byť pre Európu iba technologickou príležitosťou.
Môže sa stať ekonomickou nevyhnutnosťou.
Rok 2050 nie je až tak ďaleko
Rok 2050 môže pôsobiť vzdialene.
Je to však iba dvadsaťštyri rokov.
Dieťa, ktoré dnes nastupuje do školy, bude v roku 2050 v produktívnom veku.
Dátové centrá, energetické siete, fabriky a dopravná infraštruktúra, o ktorých rozhodujeme dnes, budú v tom čase stále fungovať.
A firmy, ktoré dnes začnú systematicky zavádzať AI, môžu mať o desať rokov náskok, ktorý už nebude jednoduché dobehnúť.
Preto má BCG pravdu minimálne v jednej veci.
O svete roku 2050 sa nebude rozhodovať v roku 2049.
Rozhodnutia sa prijímajú už teraz.
Záver
Nikto nevie, ktorý zo štyroch svetov BCG sa nakoniec najviac priblíži realite.
Pravdepodobne nevznikne ani jeden z nich v čistej podobe.
Budúcnosť bude zmesou technológií, geopolitických konfliktov, klimatickej transformácie, demografie a politických rozhodnutí.
Jedna vec sa však zdá pomerne jasná.
Umelá inteligencia môže vytvoriť obrovské množstvo nového bohatstva.
Sama však nerozhodne o tom, ako bude toto bohatstvo rozdelené.
A nerozhodne ani o tom, ktoré krajiny budú medzi víťazmi.
To bude závisieť od vlastníctva technológií, dostupnosti kapitálu a energie, kvality vzdelávania, podnikateľského prostredia a predovšetkým od schopnosti nové technológie dostať do reálnej ekonomiky.
Pre Európu je to možno jedna z najväčších hospodárskych otázok nasledujúcich dvadsiatich rokov.
Nestačí vedieť AI regulovať.
Musíme ju vedieť používať.
Pre Slovensko to platí dvojnásobne.
Ako malá otvorená ekonomika si nemôžeme dovoliť vyhrať technologickú revolúciu veľkosťou trhu alebo objemom kapitálu.
Môžeme však vyhrať rýchlosťou adaptácie, kvalitnými ľuďmi a schopnosťou zvyšovať produktivitu.
Hojnosť vďaka AI je možná.
Nie je však automatická.
A hlavná otázka preto podľa môjho názoru neznie, či umelá inteligencia prinesie svetu prosperitu.
Otázka znie:
kto túto prosperitu vytvorí, kto z nej bude profitovať a kto bude v roku 2050 ešte sedieť pri stole, pri ktorom sa budú určovať pravidlá svetovej ekonomiky.
Zdroje
Boston Consulting Group / BCG Henderson Institute: Beyond Tomorrow: Four Scenarios for the World of 2050, apríl 2026
Boston Consulting Group: The Global Economy Could Split in Very Different Directions by 2050, tlačová správa, 20. apríl 2026
Boston Consulting Group: európske zhrnutie štúdie Beyond Tomorrow vrátane scenárov vývoja podielu Európy na svetovej ekonomike
Jana Chuchvalcová: Co čeká svět v roce 2050: Přinese AI éru hojnosti a nebývalou prosperitu, nebo nadvládu hrstky majitelů technologických firem?, Euro.cz, 3. september 2026
Vyjadrenia Davida Havrlanta (ING), Petra Dufka (Banka Creditas) a Jana Berku (Portu) boli publikované v reportáži Euro.cz.
Máte otázku k téme? Napíšte mi na laukomiro2@gmail.com.