Rozpočet 2027: bez nových daní, ale s vyšším deficitom
Vláda 5. októbra 2026 schválila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029.
Predseda vlády Robert Fico ho označil za „rozpočet dobrých správ“. Vláda zdôrazňuje najmä to, že na rok 2027 neprichádzajú ďalšie nové dane ani odvody, pokračovať má energopomoc, sociálne opatrenia a vyššie výdavky smerujú do zdravotníctva, školstva či dopravy.
Pri pohľade na celkové čísla však dostávame podstatne zložitejší obraz.
Príjmy verejnej správy majú v roku 2027 dosiahnuť 63,343 miliardy eur. Výdavky majú byť 70,786 miliardy eur. Rozdiel predstavuje 7,443 miliardy eur. Deficit verejných financií tak má dosiahnuť 4,94 % HDP.
To je viac než očakávaný schodok roku 2026, ktorý sa v súčasnosti odhaduje približne na 4,4 % HDP. Rok 2027 preto nebude ďalším rokom znižovania deficitu. Naopak, schodok sa má opäť zvýšiť.
Čo domácnosti pocítia priamo
Pre bežnú domácnosť sú najviditeľnejšie dve správy.
Prvou je, že vláda na rok 2027 neplánuje ďalšie zvyšovanie daní ani povinných odvodov.
Druhou je pokračovanie pomoci s cenami energií.
Na energopomoc je v rozpočte vyčlenených 250 miliónov eur. Premiér zároveň deklaroval, že v roku 2027 by domácnostiam nemali vzrásť ceny plynu, tepla ani elektriny. Z politického a sociálneho pohľadu je tento cieľ pochopiteľný. Po rokoch vysokej inflácie, rastúcich cien energií a viacerých konsolidačných balíkoch je snaha nepridávať domácnostiam ďalšie okamžité náklady logická.
Ekonomická otázka však znie: Ak účet nezaplatíme dnes cez vyššie príjmy alebo nižšie výdavky, kedy a akým spôsobom ho zaplatíme?
Sociálny štandard zostáva prioritou
Rozpočet počíta so zachovaním 13. dôchodkov, energopomoci a ďalších sociálnych benefitov. Výdavky na sociálnu oblasť majú medziročne vzrásť približne o 443 miliónov eur.
Zdravotníctvo má dostať navyše približne 429 miliónov eur a kapitálové výdavky v zdravotníctve majú dosiahnuť 694 miliónov eur, najmä na výstavbu nemocníc.
Viac peňazí má smerovať aj do školstva a dopravy.
Rozpočet zároveň vyčleňuje 100 miliónov eur na opatrenia proti suchu a ďalších 100 miliónov eur na Národný jadrový program a prípravu nového jadrového zdroja.
Z pohľadu jednotlivých politík ide o výdavky, pri ktorých možno nájsť ekonomické aj spoločenské opodstatnenie. Problém slovenských verejných financií však nie je v tom, že každý jednotlivý výdavok je automaticky zlý. Problémom je ich súčet v situácii, keď štát dlhodobo míňa výrazne viac, než dokáže vybrať.
Deficit sa namiesto poklesu zvýši
Práve tu je podľa môjho názoru hlavný problém rozpočtu. Vláda pôvodne plánovala dostať deficit verejných financií v roku 2027 približne k hranici 3 % HDP. Aktuálny návrh počíta s 4,94 %. Rozdiel medzi pôvodnou ambíciou a dnešným rozpočtom predstavuje takmer dve percentá HDP, teda približne tri miliardy eur.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že deficit sa tým vracia približne na úroveň, na ktorej bol na začiatku súčasného volebného obdobia.
Z pohľadu konsolidácie je teda rok 2027 prestávkou. Ministerstvo financií tento prístup vysvetľuje kombináciou slabšieho vonkajšieho prostredia, obchodných konfliktov, vysokých cien energií a slabšieho výkonu veľkých európskych ekonomík. To sú reálne faktory. Nemenia však základnú matematiku verejných financií. Ak ekonomika dlhodobo hospodári s deficitom okolo 5 % HDP, verejný dlh bude rásť.
Roky 2028 a 2029 majú problém, ktorý zatiaľ nemá riešenie
Rozpočet predpokladá, že deficit začne po roku 2027 opäť klesať. Cieľom je približne 4,5 % HDP v roku 2028 a 4 % v roku 2029. Tieto čísla však majú jeden zásadný problém.
Konkrétne opatrenia, ktorými sa majú dosiahnuť, zatiaľ v rozpočte nie sú. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že na splnenie plánovaných cieľov chýbajú opatrenia približne za 1,2 miliardy eur v roku 2028 a za 2,3 miliardy eur v roku 2029. Bez nových opatrení by podľa rozpočtových údajov deficit neklesal. Naopak, zostával by nad úrovňou 5 % HDP.
To je podľa môjho názoru najdôležitejšia informácia celého viacročného rozpočtu. Rok 2027 vieme opísať pomerne presne. Pri ďalších rokoch poznáme cieľ, ale zatiaľ nepoznáme cestu.
Konsolidácia sa teda nekončí. Iba sa odkladá
Po viacerých kolách zvyšovania daní, odvodov a ďalších konsolidačných opatrení môže veta „žiadne nové dane“ pôsobiť ako koniec konsolidácie. Nie je to tak. Slovensko bude musieť vo verejných financiách pokračovať v ozdravovaní aj po roku 2027. Otázkou zostáva, akou formou. Existujú v zásade tri možnosti. Štát môže zvyšovať príjmy. Môže znižovať výdavky. Alebo môže robiť kombináciu oboch. Štvrtá možnosť – dlhodobo financovať vysoký deficit ďalším dlhom – je možná iba určitý čas. A čím dlhšie sa používa, tým drahšia sa stáva.
Dlh sa stáva čoraz väčším problémom
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že podľa aktuálneho návrhu môže hrubý verejný dlh vzrásť zo 61,4 % HDP v roku 2025 až na 71,8 % HDP v roku 2029. Ak by boli prijaté dodatočné konsolidačné opatrenia, s ktorými vláda počíta, ale zatiaľ ich nešpecifikovala, dlh by mohol byť približne 69,6 % HDP.
Rozdiel medzi týmito dvoma hodnotami je dôležitý. Takmer 70-percentný dlh totiž nie je výsledkom automatického vývoja. Je to už scenár, ktorý predpokladá ďalšiu konsolidáciu. Bez nej môže byť situácia ešte horšia.
Zároveň bude od roku 2027 horná hranica ústavnej dlhovej brzdy na úrovni 50 % HDP. Slovensko sa teda nebude pohybovať tesne nad touto hranicou. Bude od nej vzdialené desiatky miliárd eur.
Dlhy stoja peniaze aj vtedy, keď sa nič nové nepostaví
Pri verejnom dlhu sa často diskutuje iba o jeho percentuálnom podiele na HDP.
Pre občana je však možno zrozumiteľnejší iný údaj. Obsluha štátneho dlhu má v roku 2027 stáť približne 2,44 miliardy eur. To sú peniaze, ktoré nevytvárajú novú nemocnicu. Nevytvárajú novú cestu. Nezvyšujú platy učiteľov. Nezlepšujú školstvo ani zdravotníctvo.
Sú cenou za financovanie dlhu vytvoreného v minulosti. Samozrejme, každý štát si požičiava a verejný dlh sám osebe nie je problém. Problém vzniká vtedy, keď dlh dlhodobo rastie rýchlejšie než schopnosť ekonomiky ho financovať a čoraz väčšia časť verejných príjmov smeruje iba na úroky.
Spor o fiškálne pravidlá
Pri hodnotení rozpočtu je potrebné rozlišovať dve pozície. Ministerstvo financií tvrdí, že návrh rozpočtu plne rešpektuje európske fiškálne pravidlá. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však upozorňuje na iný problém – národný ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a pravidlá dlhovej brzdy.
Podľa RRZ návrh nezabezpečuje stabilizáciu dlhu a vláda nepredložila opatrenia na jeho znižovanie, ktoré podľa Rady vyžaduje ústavný zákon. Minister financií Ladislav Kamenický naopak tvrdí, že vláda sa pri niektorých sankciách dlhovej brzdy opiera o zákonnú výnimku.
Ide teda aj o právny spor, ktorý nie je vhodné zjednodušovať na tvrdenie, že jedna alebo druhá strana „obchádza zákon“. Z ekonomického pohľadu je však podstatnejšie niečo iné. Bez ohľadu na právny výklad dlh rastie. A to je číslo, ktoré sa nedá vyriešiť právnym stanoviskom.
Čo je na rozpočte pozitívne
Rozpočet podľa môjho názoru nemožno hodnotiť iba negatívne. Vláda sa rozhodla v roku 2027 nepridať ďalší výrazný daňový balík.
Pre domácnosti aj firmy to prináša aspoň krátkodobú mieru predvídateľnosti. Rozpočet zároveň obsahuje investície do zdravotníctva, dopravy, energetiky a riešenia sucha. Zachovanie dostupných cien energií môže pomôcť spotrebe domácností a znížiť inflačný tlak.
Ak sa ekonomika v roku 2027 skutočne zrýchli, vyšší rast môže pomôcť aj verejným príjmom. To všetko treba pri hodnotení rozpočtu zohľadniť.
Čo je naopak najväčším rizikom
Najväčším rizikom podľa mňa nie je samotný deficit 4,94 % HDP. Je ním absencia jasnej cesty, ako sa z tejto úrovne dostaneme nižšie. Jednoročný vyšší deficit môže byť v určitých ekonomických podmienkach obhájiteľný. Ak sa však vysoký deficit stáva trvalým stavom, problém sa postupne kumuluje. Každý nový dlh znamená ďalšie úrokové náklady. Vyššie úrokové náklady znižujú priestor na verejné investície. Menej investícií môže spomaľovať hospodársky rast. A slabší rast následne komplikuje znižovanie samotného dlhu.
Vzniká kruh, z ktorého sa potom vystupuje veľmi ťažko.
Čo to znamená pre firmy
Pre podnikateľov je pozitívnou správou, že rozpočet na rok 2027 podľa aktuálneho návrhu neprináša ďalšie nové dane a odvody. Po výrazných zmenách posledných rokov je stabilnejšie daňové prostredie dôležité. Firmy však nemôžu pozerať iba na jeden rok.
Ak bude potrebné v rokoch 2028 a 2029 nájsť miliardy eur dodatočných konsolidačných opatrení, otázka budúcich daní a odvodov zostáva otvorená. Pre podnikateľské rozhodovanie je preto dôležité sledovať nielen schválený rozpočet na najbližší rok, ale aj jeho strednodobú dôveryhodnosť. Investície sa totiž neplánujú na dvanásť mesiacov.
Čo to znamená pre domácnosti
Pre domácnosti je rok 2027 z návrhu rozpočtu relatívne priaznivý. Nemajú prísť nové daňové a odvodové opatrenia a vláda chce pokračovať v tlmení cien energií. Aj tu však platí, že verejný dlh nie je abstraktné číslo.
V konečnom dôsledku ho vždy financujú občania – prostredníctvom budúcich daní, nižších verejných výdavkov alebo pomalšieho rastu životnej úrovne. Otázkou preto nie je, či účet existuje. Otázkou je iba to, kedy príde a ako bude rozdelený.
Rozpočet ešte nie je schválený parlamentom
Dôležité je pripomenúť, že ide zatiaľ o návrh schválený vládou. Definitívne o štátnom rozpočte rozhodne Národná rada SR.
Návrh už bol doručený do parlamentu a poslanci sa ním majú začať zaoberať od 7. októbra. Hlasovanie je podľa aktuálneho harmonogramu naplánované na 14. októbra. Do konečného schválenia preto ešte môže dôjsť k zmenám.
Záver
Rozpočet na rok 2027 prináša krátkodobo príjemnejšiu správu pre domácnosti aj firmy. Žiadny ďalší veľký daňový balík. Pokračovanie energopomoci. Viac peňazí na zdravotníctvo, dopravu či niektoré investičné priority.
Cena za to je však viditeľná na druhej strane rozpočtu. Deficit 7,443 miliardy eur. Takmer 5 % HDP. A verejný dlh, ktorý má ďalej rásť.
Podľa môjho názoru preto nie je hlavnou otázkou rozpočtu na rok 2027 to, či je „dobrou“ alebo „zlou“ správou. Podstatnejšia je otázka jeho udržateľnosti. Slovensko si môže dovoliť jeden rok konsolidáciu spomaliť. Nemôže však dlhodobo odkladať rozhodnutie, ako dostať svoje príjmy a výdavky do rovnováhy.
Rozpočet na rok 2027 nám hovorí pomerne presne, čo štát plánuje urobiť budúci rok. Oveľa menej nám zatiaľ hovorí o tom, ako zaplatíme roky, ktoré prídu po ňom. A práve tam bude skutočný test slovenských verejných financií.
Zdroje
Ministerstvo financií SR: Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029, október 2026
Ministerstvo financií SR: Vláda schválila rozpočet na rok 2027, 5. október 2026
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť: Úvodné stanovisko k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029, 5. október 2026
Národná rada SR: Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2027, parlamentná tlač 1555
TASR / STVR: údaje a reakcie k návrhu rozpočtu na rok 2027, 4.–6. október 2026
Máte otázku k téme? Napíšte mi na laukomiro2@gmail.com.