New Delhi Declaration 2026: Čo sa krajiny BRICS dohodli v Dillí

V sobotu 12. septembra 2026 prijali lídri BRICS na 18. summite v Novom Dillí spoločnú New Delhi Declaration.

Dokument má 140 bodov a vznikol pod heslom indického predsedníctva „Building for Resilience, Innovation, Cooperation and Sustainability“ – teda budovanie odolnosti, inovácií, spolupráce a udržateľnosti. Deklarácia bola schválená už počas prvého dňa summitu, ktorý pokračuje aj 13. septembra.

Na prvý pohľad ide o ďalší dlhý diplomatický dokument. Pri bližšom pohľade je však zaujímavý minimálne z troch dôvodov.

Po prvé, vznikol v podstatne väčšom a heterogénnejšom BRICS než pred niekoľkými rokmi.

Po druhé, podarilo sa ho prijať konsenzom napriek veľmi vážnym rozdielom medzi jednotlivými členmi, najmä v otázke Blízkeho východu.

A po tretie, ekonomická časť dokumentu ukazuje, kam sa BRICS reálne posúva – menej smerom k veľkým revolučným projektom a viac k postupnému budovaniu vlastnej finančnej, obchodnej a technologickej infraštruktúry.

To je podľa môjho názoru najdôležitejší odkaz summitu.

BRICS už dávno nie je klub piatich krajín

Pôvodný BRICS tvorili Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika.

Po rozšíreniach pribudli Egypt, Etiópia, Irán, Spojené arabské emiráty a Indonézia.

Indické predsedníctvo v roku 2026 vo svojich oficiálnych materiáloch uvádza BRICS ako jedenásťčlenné zoskupenie a medzi členov zaraďuje aj Saudskú Arábiu. Tu však treba uviesť jednu odbornú poznámku.

Status Saudskej Arábie zostáva v medzinárodných zdrojoch určitým spôsobom nejednoznačný. India ju označuje za člena, zatiaľ čo saudská oficiálna komunikácia označila svoju účasť na summite ako účasť „pozvanej krajiny“ a niektoré medzinárodné agentúry ju naďalej nezaraďujú medzi plnoprávnych členov.

Aj tento detail ukazuje jednu charakteristickú črtu dnešného BRICS. Nie je to medzinárodná organizácia európskeho typu s pevnou zmluvnou architektúrou, nadnárodnými orgánmi a presne vymedzeným právnym rámcom. Je to flexibilnejšie politické a ekonomické zoskupenie založené predovšetkým na konsenze.

Indické predsedníctvo zároveň uvádza, že krajiny BRICS predstavujú takmer polovicu svetovej populácie a približne 40 % globálneho HDP.

Pri hodnotení BRICS preto už nestačí pozerať iba na pôvodnú päťku.

Rozšírenie zásadne zmenilo jeho geografickú, energetickú aj ekonomickú váhu – ale zároveň výrazne skomplikovalo hľadanie spoločných pozícií.

Najväčším úspechom bol možno samotný konsenzus

Práve schopnosť dohodnúť sa bola pred summitom otázna. Už na májovom rokovaní ministrov zahraničných vecí BRICS v Dillí sa spoločné vyhlásenie nepodarilo prijať.

Jedným z hlavných problémov boli rozdielne postoje k vojne a eskalácii na Blízkom východe. Na jednej strane sedí za rokovacím stolom Irán. Na druhej Spojené arabské emiráty a širšie arabské krajiny Perzského zálivu, ktoré majú odlišné bezpečnostné a geopolitické záujmy.

Rokovania o formulácii deklarácie preto pokračovali dlho do noci. Napokon vznikol kompromis.

BRICS vyjadril „hlboké znepokojenie“ nad pokračujúcou eskaláciou na Blízkom východe a vyzval všetky strany na maximálnu zdržanlivosť a na riešenie sporov prostredníctvom dialógu, konzultácií a diplomacie. Práve formulácia je dôležitá.

Deklarácia sa pri najcitlivejších otázkach vyhýba tomu, aby celý konflikt interpretovala optikou jedného člena.

To je typický spôsob fungovania BRICS. Konsenzus má často prednosť pred ostrou formuláciou.

Reforma svetového poriadku, nie jeho úplné zbúranie

Prvá veľká časť deklarácie sa venuje globálnemu riadeniu.

BRICS požaduje reprezentatívnejší a spravodlivejší multilaterálny systém, ktorý podľa neho lepšie odráža dnešnú ekonomickú a demografickú váhu rozvíjajúcich sa krajín. Týka sa to OSN, Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky aj Svetovej obchodnej organizácie. Čína a Rusko opätovne podporili ambície Brazílie a Indie zohrávať väčšiu úlohu v OSN vrátane Bezpečnostnej rady.

Deklarácia upozorňuje aj na geografickú nerovnováhu vo vedení medzinárodných organizácií. Zaujímavá je napríklad pripomienka, že generálnym tajomníkom OSN ešte nikdy nebola žena.

Za dôležitý považujem širší kontext. BRICS v Novom Dillí nehovorí o zrušení OSN, MMF, Svetovej banky alebo WTO. Naopak – opakovane sa na tieto organizácie odvoláva. Jeho cieľom je meniť distribúciu moci v existujúcom systéme.

To je podstatný rozdiel. BRICS zatiaľ nebuduje úplne oddelený svetový poriadok. Snaží sa získať väčší podiel na rozhodovaní v tom existujúcom a zároveň paralelne vytvára niektoré vlastné mechanizmy.

Clá a sankcie sú jednou z najtvrdších ekonomických tém

Veľmi výrazne sa do deklarácie dostala otázka medzinárodného obchodu.

BRICS vyjadruje vážne obavy z rastu jednostranných ciel, netarifných bariér a ďalších reštriktívnych opatrení, ktoré sú podľa členov v rozpore s pravidlami WTO alebo narúšajú medzinárodný obchod. Text kritizuje aj protekcionizmus skrývajúci sa za environmentálne opatrenia.

To sa dotýka aj európskej diskusie o uhlíkovom vyrovnávacom mechanizme CBAM, ktorý rozvíjajúce sa ekonomiky dlhodobo kritizujú. Deklarácia zároveň odmieta jednostranné donucovacie opatrenia, ktoré sú podľa BRICS v rozpore s medzinárodným právom.

Spojené štáty nie sú v tejto súvislosti priamo pomenované. Politický odkaz je však zrejmý. Mnohé členské krajiny považujú sankčnú, colnú a finančnú politiku Západu za jeden z dôvodov, prečo potrebujú rozvíjať alternatívne kanály obchodu a platieb.

To však ešte neznamená vytvorenie uzavretého ekonomického bloku. Naopak, deklarácia opakovane zdôrazňuje význam WTO a pravidiel multilaterálneho obchodu.

Spoločná mena BRICS nevzniká

Práve pri menových otázkach vzniká okolo BRICS najviac mýtov.

New Delhi Declaration nevytvára spoločnú menu BRICS. India to po prijatí deklarácie povedala jednoznačne – návrh spoločnej meny BRICS momentálne nie je na stole.

To však neznamená, že sa vo finančnej oblasti nič nedeje. Skutočný proces je menej dramatický, ale podľa môjho názoru ekonomicky oveľa zaujímavejší.

Krajiny chcú zvyšovať podiel obchodných a investičných transakcií uskutočňovaných v národných menách. BRICS Payment Task Force skúma možnosti interoperability jednotlivých platobných a komunikačných systémov.

Deklarácia pritom výslovne hovorí, že neexistuje jeden univerzálny model vhodný pre všetkých členov. Toto je veľmi dôležité.

BRICS sa v Dillí nerozhodol vytvoriť „euro BRICS“.

Smeruje skôr k sieti prepojených platobných systémov, bilaterálnych a multilaterálnych vyrovnaní a väčšieho používania národných mien. Z ekonomického hľadiska ide o evolučný, nie revolučný proces.

De-dollarizácia je zložitejšia, než znie v titulkoch

Debata o BRICS sa často redukuje na otázku, či skupina „zničí dolár“.

Takto postavená otázka je podľa môjho názoru nesprávna. Dolár má dominantné postavenie v globálnom finančnom systéme vďaka veľkosti americkej ekonomiky, hĺbke finančných trhov, likvidite, právnemu prostrediu a postaveniu amerických štátnych dlhopisov.

Takúto infraštruktúru nemožno nahradiť politickým rozhodnutím na jednom summite. To, čo BRICS robí, je postupné znižovanie závislosti od dolára v konkrétnych oblastiach.

Ak India a Rusko vyrovnajú časť obchodu v rupiách a rubľoch, alebo ak Čína a Brazília používajú svoje vlastné meny, neznamená to koniec dolára. Znamená to však, že pri určitej časti svetového obchodu už dolár nemusí byť nevyhnutným medzičlánkom.

Ak sa takéto mechanizmy postupne rozšíria, môže to v dlhšom horizonte meniť štruktúru medzinárodného menového systému. Nie náhle. Ale postupne.

Nová rozvojová banka zostáva najkonkrétnejšou inštitúciou BRICS

Deklarácia opätovne podporuje Novú rozvojovú banku – New Development Bank.

Práve NDB je podľa môjho názoru stále najkonkrétnejším dôkazom, že BRICS dokázal vytvoriť aj vlastnú fungujúcu multilaterálnu inštitúciu. Deklarácia požaduje ďalšie rozširovanie jej schopnosti mobilizovať kapitál, financovať infraštruktúru a udržateľný rozvoj a poskytovať viac financovania v lokálnych menách.

To je dôležité z dvoch dôvodov.

Prvým je menové riziko. Ak rozvíjajúca sa krajina prijme úver v dolároch, ale jej príjmy sú v domácej mene, prudké oslabenie meny môže výrazne zvýšiť reálnu cenu dlhu. Financovanie v lokálnych menách časť tohto rizika znižuje.

Druhým dôvodom je postupné budovanie vlastného finančného ekosystému BRICS. Opäť však nejde o náhradu Svetovej banky zo dňa na deň. Ide o vytváranie ďalšej možnosti.

Kritické minerály sa stávajú novou geopolitickou menou

Veľmi zaujímavou časťou deklarácie je podľa mňa problematika kritických surovín.

BRICS chce budovať spoľahlivejšie, diverzifikovanejšie a odolnejšie dodávateľské reťazce kritických minerálov. To nie je okrajová téma.

Lítium, nikel, kobalt, vzácne zeminy, meď a ďalšie suroviny sú nevyhnutné pre batérie, elektromobilitu, obnoviteľné zdroje, elektroniku, dátové centrá aj obranný priemysel. Technologická súťaž budúcnosti teda nebude iba súťažou o algoritmy. Bude aj súťažou o energiu a materiály. A práve tu má rozšírený BRICS významnú výhodu.

Spája veľké priemyselné ekonomiky, energetických producentov a krajiny s rozsiahlymi nerastnými zdrojmi. Preto je téma kritických minerálov z geopolitického hľadiska možno dôležitejšia než mediálne atraktívnejšia diskusia o spoločnej mene.

Energia: transformácia áno, ale nie podľa jedného modelu

Aj energetická časť deklarácie odráža špecifický pohľad Globálneho juhu.

BRICS podporuje klimatické ciele a energetickú transformáciu, zároveň však zdôrazňuje energetickú bezpečnosť, dostupnosť energie a rozdielne podmienky jednotlivých krajín. Dokument hovorí o „spravodlivej, usporiadanej a inkluzívnej“ transformácii.

Súčasne uznáva, že fosílne palivá budú ešte určitý čas zohrávať významnú úlohu, najmä v rozvíjajúcich sa ekonomikách. BRICS tým vysiela pomerne jasný signál.

Klimatická transformácia podľa neho nemôže byť oddelená od otázky hospodárskeho rozvoja, energetickej bezpečnosti a cien energie. To je téma, ktorá bude medzi Európou a časťou Globálneho juhu v nasledujúcich rokoch pravdepodobne ešte významnejšia.

Umelá inteligencia sa dostáva do jadra hospodárskej politiky BRICS

Ďalšou výraznou témou je umelá inteligencia.

Deklarácia ju vníma súčasne ako ekonomickú príležitosť aj ako zdroj nových rizík.BRICS zdôrazňuje potrebu bezpečnej, inkluzívnej a rozvojovo orientovanej AI. Pre krajiny Globálneho juhu je pritom dôležité, aby nevznikol ďalší technologický systém, v ktorom budú iba používateľmi riešení vytvorených niekoľkými firmami a štátmi.

S tým súvisí podpora digitálnej verejnej infraštruktúry, technologickej spolupráce, výskumu, startupov a inteligentnej výroby. India počas svojho predsedníctva presadzovala aj vytvorenie spoločného priestoru na výmenu skúseností s digitálnou verejnou infraštruktúrou.

BRICS sa teda postupne presúva aj do oblastí, ktoré ešte pred desiatimi rokmi neboli jadrom jeho agendy. Technológie, dáta, AI a digitálne platby sa stávajú rovnakou geopolitickou otázkou ako obchod alebo energia.

Terorizmus: pre Indiu jeden z najdôležitejších bodov

Výrazná je bezpečnostná časť deklarácie.

BRICS odsúdil teroristický útok v Pahalgame v Džammú a Kašmíre z 22. apríla 2025, pri ktorom zahynulo 26 ľudí.

Dokument ho odsudzuje v najsilnejších výrazoch.

BRICS zároveň opakuje princíp nulovej tolerancie voči terorizmu, jeho financovaniu a poskytovaniu bezpečných útočísk teroristickým skupinám. Dôležitá je aj formulácia, že terorizmus nemožno spájať s konkrétnym náboženstvom, národnosťou, civilizáciou alebo etnickou skupinou. Pre Indiu ide o významný diplomatický výsledok. Najmä preto, že pod deklaráciou existuje konsenzus aj Číny, ktorá má veľmi úzke vzťahy s Pakistanom.

Blízky východ bol skúškou súdržnosti BRICS

Najťažšie rokovania sa však týkali Blízkeho východu.

Dokument vyzýva na maximálnu zdržanlivosť a pokojné riešenie sporov.

Osobitne závažná je formulácia týkajúca sa útokov na civilnú infraštruktúru a mierové jadrové zariadenia nachádzajúce sa pod plnými zárukami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. BRICS zdôrazňuje, že pravidlá jadrovej bezpečnosti a medzinárodného práva musia platiť aj počas ozbrojených konfliktov.

Deklarácia sa zároveň vracia k palestínskej otázke a podporuje dvojštátové riešenie. Pri najspornejších častiach je však jazyk úmyselne opatrný. To nie je náhoda ani slabosť textu. Je to cena za konsenzus skupiny, v ktorej sedia za jedným stolom štáty s veľmi rozdielnymi bezpečnostnými vzťahmi.

Čo deklarácia neurobila

Rovnako zaujímavé ako to, čo deklarácia obsahuje, je to, čo v nej nenájdeme.

Nevznikla spoločná mena BRICS.

Nevznikla spoločná centrálna banka.

Nevznikol jednotný platobný systém nahrádzajúci SWIFT.

Nevznikol nadnárodný orgán podobný Európskej komisii.

A BRICS sa nezmenil na vojenskú alianciu ani na klasický obchodný blok.

To je dôležité, pretože verejná diskusia niekedy pripisuje BRICS oveľa vyšší stupeň integrácie, než v skutočnosti má. Jeho sila spočíva inde. V schopnosti koordinovať postoje krajín, ktoré predstavujú významnú časť svetovej populácie, produkcie, energetiky a obchodu.

Z môjho pohľadu sú najdôležitejšie platby, investície a technológie

Ak by som mal z celých 140 bodov vybrať ekonomicky najdôležitejšiu líniu, nebola by to spoločná mena.

Tá nevzniká.

Oveľa viac by som sledoval tri procesy.

Prvým je postupné zvyšovanie používania národných mien.

Druhým je prepájanie platobných systémov a vytváranie finančnej infraštruktúry, ktorá umožní obchodovať aj bez nevyhnutného použitia tradičných západných finančných kanálov.

A tretím je rozvoj Novej rozvojovej banky a ďalších investičných mechanizmov.

Práve tieto technické a na prvý pohľad menej atraktívne procesy môžu mať za desať alebo pätnásť rokov väčší význam než veľké politické vyhlásenia o de-dollarizácii. Medzinárodný finančný systém sa totiž zriedka mení jedným rozhodnutím. Mení sa tým, že postupne vzniknú alternatívy.

BRICS nechce iba viac moci. Chce väčší podiel na tvorbe pravidiel

New Delhi Declaration zároveň potvrdzuje dlhodobejší posun.

Krajiny Globálneho juhu už nechcú byť iba príjemcami pravidiel vytvorených v iných centrách svetovej ekonomiky.

Chcú sa viac podieľať na ich tvorbe. To vidíme pri reforme Bezpečnostnej rady OSN. Vidíme to pri MMF a Svetovej banke. Vidíme to pri WTO.

A čoraz viac to vidíme aj pri umelej inteligencii, digitálnych platbách, energetike a kritických surovinách. Práve toto podľa môjho názoru najlepšie vysvetľuje dnešný BRICS. Nie je to jednoduché zoskupenie „proti Západu“.

India, Brazília, SAE alebo Saudská Arábia majú so Spojenými štátmi a Európou úplne iné vzťahy než Rusko či Irán.

Členovia BRICS nemajú jednotnú zahraničnú politiku a často majú medzi sebou vlastné strategické spory.

Spoločným menovateľom je skôr presvedčenie, že povojnová architektúra globálneho rozhodovania už nezodpovedá dnešnému rozloženiu ekonomickej moci.

Čo znamená Dillí pre ďalší vývoj BRICS

New Delhi Declaration nie je revolučným dokumentom.

A podľa môjho názoru by bolo chybou hodnotiť ju podľa toho, či priniesla niečo také dramatické ako spoločnú menu alebo nový finančný systém.

Dôležitejšie je sledovať kontinuitu. Kazaň posunula diskusiu o platbách. Rio pokračovalo v rozširovaní agendy a spolupráce Globálneho juhu. Dillí teraz pridáva ďalšie vrstvy – lokálne meny, interoperabilitu platieb, investície, NDB, kritické minerály, digitálnu infraštruktúru, AI a odolnejšie dodávateľské reťazce.

To je proces postupnej institucionalizácie. Nie vytvorenie „novej EÚ“. Skôr vznik siete mechanizmov, ktoré dávajú členom viac možností. A v geopolitike môžu byť možnosti samy osebe zdrojom moci.

Čína preberá predsedníctvo v roku 2027

India po summite odovzdá ďalšiu etapu vývoja BRICS Číne.

Deklarácia výslovne podporuje čínske predsedníctvo v roku 2027 a konanie 19. summitu BRICS v Číne.

Bude zaujímavé sledovať, ktoré z indických iniciatív budú pokračovať. Najmä otázku platobných systémov, financovania v lokálnych menách, umelej inteligencie, investičnej spolupráce a ekonomického prepájania širšieho BRICS. Práve kontinuita medzi jednotlivými predsedníctvami rozhodne, či sa zo stále väčšieho počtu deklarácií postupne vytvoria fungujúce mechanizmy.

Záver

New Delhi Declaration 2026 nie je deklaráciou o vzniku nového svetového poriadku.

Je však ďalším krokom v jeho postupnej premene. BRICS neoznámil spoločnú menu. Nevytvoril jednotný finančný systém. A nevyriešil rozdiely medzi svojimi členmi.

Dokázal však niečo, čo pri dnešnej heterogenite skupiny nemožno považovať za samozrejmosť – nájsť spoločný text o obchode, sankciách, reforme globálnych inštitúcií, terorizme, Blízkom východe, energii, technológiách a financiách.

Pre Západ je to pripomienka, že clá, sankcie a kontrola finančnej infraštruktúry majú nielen ekonomické, ale aj geopolitické dôsledky.

Pre krajiny Globálneho juhu je BRICS jedným z nástrojov, prostredníctvom ktorého sa snažia získať väčší vplyv na pravidlá svetovej ekonomiky.

A z ekonomického pohľadu bude podľa môjho názoru najdôležitejšie nesledovať iba veľké politické vyhlásenia. Treba sledovať tie menej nápadné veci:

koľko obchodu sa uskutoční v národných menách,

či sa skutočne prepoja platobné systémy,

ako rýchlo bude rásť financovanie NDB,

či vzniknú nové investičné mechanizmy,

a či sa BRICS podarí pretaviť svoju veľkú demografickú a surovinovú váhu do vyššej produktivity a vzájomného obchodu.

Práve tam sa ukáže, či sa BRICS stáva iba hlasnejším politickým fórom, alebo aj reálnym ekonomickým pólom multipolárneho sveta. New Delhi Declaration je ďalším krokom.

Nie cieľovou stanicou.

Zdroje

Ministry of External Affairs, Government of India: BRICS New Delhi Declaration – Building for Resilience, Innovation, Cooperation and Sustainability, 12. september 2026

Government of India, Press Information Bureau: BRICS – Shaping an Inclusive Global Order, september 2026

BRICS India Chairship 2026: oficiálne materiály k 18. summitu BRICS

Reuters: spravodajstvo z 18. summitu BRICS v Novom Dillí, 12.–13. september 2026

The Indian Express: analýzy New Delhi Declaration – obchod, platby, terorizmus, energetika a reforma globálneho riadenia, september 2026

Máte otázku k téme? Napíšte mi na laukomiro2@gmail.com.