Vízia Slovensko 2040: Diagnóza je slušná. Otázka je, či príde aj liečba.
Prvého septembra 2026 predstavila Slovenská akadémia vied dokument Vízia Slovensko 2040 – Cesta ku kvalitnejšiemu životu.
Na jeho príprave pracovalo viac ako 350 expertov a počas tvorby dokumentu bolo spracovaných vyše 2 300 pripomienok. Vízia stojí na štyroch základných pilieroch: dôstojný život, úspešné Slovensko, udržateľná krajina a moderný štát.
Základný cieľ je pritom jednoduchý a ťažko s ním polemizovať, aby sa ľuďom na Slovensku v roku 2040 žilo lepšie.
Sám dokument však nie je problémom.
Otázkou je, čo z neho zostane po stretnutí s realitou verejných financií, fungovania štátu a politického cyklu.
Čo dokument pomenúva správne
Vízia hovorí o problémoch, ktoré ekonóm vidí v dátach už dlhšie.
Slovensko starne. Konkurencieschopnosť našej ekonomiky postupne slabne. Model založený najmä na relatívne lacnej pracovnej sile, priemyselnej výrobe a montážnych závodoch naráža na svoje limity.
Ak chceme v ďalších desaťročiach zvyšovať životnú úroveň, nestačí vyrábať viac toho istého.
Potrebujeme ekonomiku s vyššou pridanou hodnotou, silnejší výskum a vývoj, inovácie, kvalitnejšie školstvo, fungujúce zdravotníctvo a podnikateľské prostredie, ktoré umožňuje firmám plánovať na viac než niekoľko mesiacov dopredu.
Rovnako dôležitý je samotný štát.
Predvídateľnosť pravidiel zostáva nízka, rozhodovanie verejnej správy je často pomalé a neefektívnosť verejných výdavkov znižuje ich reálny prínos.
Ak štát investuje jedno euro, otázkou nie je iba to, či ho minul v súlade so zákonom. Podstatné je, akú hodnotu týmto eurom vytvoril.
Aj preto predseda Slovenskej akadémie vied Martin Venhart pri predstavení dokumentu upozornil, že samotná vízia realitu nezmení.
Musí sa pretaviť do konkrétnych rozhodnutí, reforiem a investícií.
Podobne sa na dokument pozerajú aj zamestnávatelia.
Diagnóza je teda podľa môjho názoru slušná.
A ani to nie je málo. V slovenskej verejnej politike máme niekedy problém zhodnúť sa dokonca aj na tom, čo je samotným problémom.
Dva možné scenáre Slovenska
Dokument nepracuje iba so zoznamom opatrení, ale aj s možnými scenármi ďalšieho vývoja.
Jedným z nich je inteligentná transformácia.
Slovensko by v takomto scenári stavilo na výskum, inovácie, moderné technológie, vyššiu produktivitu, ekologickú transformáciu a kvalitnejšie fungovanie štátu.
Druhým scenárom je špirála úpadku.
Tá znamená stagnáciu, slabší rast životnej úrovne, odchod mladých a vzdelaných ľudí, nižšie investície a postupné zaostávanie za úspešnejšími krajinami.
Rozdiel medzi týmito scenármi pritom podľa môjho názoru nie je primárne ideologický.
Je to rozdiel medzi krajinou, ktorá dokáže meniť svoje inštitúcie, zvyšovať produktivitu a smerovať zdroje tam, kde vzniká hodnota, a krajinou, ktorá bude predovšetkým udržiavať existujúci stav.
A práve tu sa začína najťažšia časť celej Vízie Slovensko 2040.
Kde sa vízia láme o čísla
Vízia hovorí o ozdravení verejných financií a o potrebe vytvoriť daňový mix vhodný pre novú dobu.
To je správny cieľ.
Lenže realita slovenských verejných financií je dnes veľmi obmedzujúca.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej Správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2025 zaradila Slovensko do pásma vysokého rizika.
Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol približne 5,5 % HDP.
Zjednodušene povedané, bez trvalých opatrení sa dnešné problémy verejných financií postupne prenášajú na budúce generácie.
A demografia tento problém ešte zhorší.
Slovenská populácia starne a najmä po roku 2040 bude tlak na dôchodkový systém, zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť ešte výraznejší.
Vzniká tak zásadný rozpor.
Na jednej strane potrebujeme investovať do školstva, vedy, výskumu, infraštruktúry, energetiky, bezpečnosti a modernizácie štátu.
Na druhej strane máme verejné financie, ktoré neposkytujú veľký priestor na ďalšie veľkorysé sľuby.
Preto nebude stačiť povedať iba to, čo chceme financovať.
Rovnako dôležité bude povedať, čo už štát financovať nebude, kde dokáže ušetriť a ktoré výdavky majú vyššiu prioritu než ostatné.
Bez priorít nebude fungovať ani dobrá vízia
Ekonomika je do veľkej miery aj o prioritách.
Zdroje nie sú neobmedzené.
Ak použijeme miliardu eur na jeden cieľ, nemôžeme tú istú miliardu použiť súčasne na iný.
Preto bude mimoriadne dôležitý ďalší krok.
Na Víziu Slovensko 2040 má nadviazať konkrétnejšia Stratégia Slovensko 2040. Tá by už mala obsahovať opatrenia, zodpovedné subjekty, harmonogram a spôsob financovania.
Práve na tomto dokumente sa ukáže, či ide o skutočný základ dlhodobej hospodárskej a spoločenskej politiky alebo iba o súbor správnych myšlienok.
Stratégia má byť pripravená do konca januára 2027 a následne predložená vláde.
A tu prichádza ďalší problém slovenskej verejnej politiky – politický cyklus.
Dlhodobá stratégia musí prežiť viacero vlád.
Ak každé štyri roky začneme od začiatku, žiadna vízia do roku 2040 nemôže fungovať.
Najväčšie riziko: katalóg želaní
Slovensko už podobné strategické dokumenty malo.
Problémom väčšinou nebolo to, že by obsahovali vyslovene zlé myšlienky.
Problémom bola realizácia.
Ak sa aj Stratégia Slovensko 2040 zmení na dlhý zoznam projektov, požiadaviek a cieľov bez jasného poradia, zdrojov a politickej zodpovednosti, výsledok bude rovnaký.
Vznikne ďalší kvalitne spracovaný dokument, ktorý bude o niekoľko rokov citovaný predovšetkým pri príprave ďalšieho strategického dokumentu.
Práve preto by podľa môjho názoru mala budúca stratégia pri každom zásadnom opatrení odpovedať minimálne na štyri otázky:
Čo konkrétne chceme dosiahnuť?
Koľko to bude stáť?
Kto za to bude zodpovedný?
A podľa čoho o päť alebo desať rokov zistíme, či to fungovalo?
Bez toho sa vízia veľmi ľahko zmení na katalóg želaní.
Čo to znamená pre firmy
Pre podnikateľa nie je najdôležitejšie to, či dokument označíme za odborný, nadstranícky alebo strategický.
Podstatné je, či sa zmení každodenné podnikateľské prostredie.
Ak Slovensko myslí konkurencieschopnosť vážne, firmy potrebujú predovšetkým predvídateľnejšie pravidlá.
Potrebujú stabilnejšie daňové a odvodové prostredie.
Potrebujú rýchlejšie povoľovacie procesy, funkčnejšie súdy, kvalitnejšie verejné obstarávanie, dostupnú pracovnú silu a energie za cenu, s ktorou sa dá dlhodobo plánovať.
A potrebujú vzdelávací systém, ktorý pripravuje ľudí na ekonomiku budúcnosti, nie na ekonomiku minulosti.
Bez týchto zmien zostane pojem „ekonomika s vyššou pridanou hodnotou“ iba sloganom.
Firma totiž neinvestuje preto, že si prečíta štátnu stratégiu.
Investuje vtedy, keď vidí príležitosť, stabilitu a primeranú návratnosť.
Čo to znamená pre domácnosti
Pre domácnosti je podobne dôležitý výsledok, nie názov stratégie.
Dôstojný život nie je kapitola v dokumente.
Je to dostupná zdravotná starostlivosť.
Je to škola, ktorá pripraví dieťa na život a pracovný trh.
Je to dostupné bývanie.
Je to bezpečné prostredie.
A je to štát, ktorý nemusí každých niekoľko rokov riešiť svoje finančné problémy novými daňami, odvodmi alebo zhoršovaním verejných služieb.
Práve demografia bude pritom jednou z najväčších výziev nasledujúcich desaťročí.
Ak bude menej pracujúcich ľudí financovať väčší počet dôchodcov a zároveň bude ekonomika rásť pomaly, tlak na verejné financie bude prirodzene narastať.
O to dôležitejšie je začať riešiť produktivitu, pracovný trh a verejné financie skôr, než sa demografický problém prejaví v plnej sile.
A čo samosprávy?
Vízia Slovensko 2040 by sa nemala skončiť na úrovni ministerstiev.
Veľká časť kvality každodenného života ľudí sa totiž rozhoduje v mestách a obciach.
Cesty, chodníky, voda, odpad, verejné priestory, školy, sociálne služby, doprava či miestna infraštruktúra – to všetko je súčasťou kvality života.
Ak má vzniknúť „moderný štát“, musí byť jasné aj to, akú úlohu v ňom budú mať samosprávy.
Potrebujeme jasnejšie rozdelenie kompetencií a zároveň financovanie, ktoré zodpovedá tomu, čo od miest a obcí štát požaduje.
Moderný štát nemôže fungovať tak, že nové povinnosti presúva smerom nadol a financovanie za nimi neprichádza.
Rovnako by bola chyba, ak by sa Slovensko 2040 stalo iba centralizovanou víziou vytvorenou v Bratislave.
Budúcnosť Slovenska sa bude rozhodovať aj v regiónoch a v malých obciach.
Slovensko nepotrebuje ďalších 14 rokov čakania
Rok 2040 môže na prvý pohľad pôsobiť vzdialene.
V skutočnosti je od nás iba štrnásť rokov.
V hospodárskej politike je to krátke obdobie.
Dieťa, ktoré dnes nastupuje na základnú školu, bude v roku 2040 vstupovať na pracovný trh.
Investície do infraštruktúry, energetiky či školstva, ktoré začneme pripravovať dnes, môžu priniesť plný efekt až o desať alebo pätnásť rokov.
A dôsledky dnešných deficitov a demografických zmien budeme v tom čase cítiť ešte výraznejšie.
Preto nie je najväčším rizikom Vízie Slovensko 2040 to, že by bola príliš ambiciózna.
Najväčším rizikom je, že budeme ďalších desať rokov diskutovať o tom, čo treba urobiť, namiesto toho, aby sme začali robiť veci, na ktorých sa už dnes dokážeme zhodnúť.
Záver
Vízia Slovensko 2040 nie je zlý dokument.
Naopak, považujem ju za slušný rámec a dobrý začiatok diskusie o tom, kde by Slovensko malo byť o štrnásť rokov.
Jej skutočná hodnota sa však nebude merať počtom expertov, rozsahom dokumentu ani slávnostným predstavením.
Bude sa merať výsledkami.
A predovšetkým tým, či vláda – tá dnešná aj každá ďalšia – dokáže pri jednotlivých prioritách povedať tri základné veci:
čo urobí,
z čoho to zaplatí,
a v akom poradí to urobí.
Možno by som k tomu pridal ešte štvrtú:
čo naopak neurobí.
Pretože skutočná stratégia nie je iba zoznam toho, čo chceme.
Je to aj schopnosť rozhodnúť, čo je dôležitejšie.
Vízia Slovensko 2040 pomenúva dva možné smery.
Jedným je inteligentná transformácia, vyššia produktivita a postupné približovanie sa úspešnejším krajinám.
Druhým je stagnácia, odchod ľudí a kapitálu a pomalé zaostávanie.
Medzi týmito dvoma scenármi však nerozhodne samotný dokument.
Rozhodnú verejné financie, kvalita inštitúcií, investície, produktivita a predovšetkým schopnosť meniť veci, ktoré sa desaťročia meniť nechcú.
Diagnózu už teda máme.
Teraz bude podstatné, či príde aj liečba.
Zdroje
Slovenská akadémia vied: Vízia Slovensko 2040 – Cesta ku kvalitnejšiemu životu, predstavená 1. septembra 2026
Slovenská akadémia vied / TASR: vyjadrenia predsedu SAV Martina Venharta k implementácii Vízie Slovensko 2040, 1. september 2026
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť: Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2025, apríl 2026
Republiková únia zamestnávateľov: stanovisko k Vízii Slovensko 2040, 1. september 2026
Oficiálna stránka projektu: https://vizia2040.sav.sk/
Máte otázku k téme? Napíšte mi na laukomiro2@gmail.com.