Horúčavy ako tichá ekonomická hrozba: čo ukazujú čísla Allianz

Extrémne horúčavy už nie sú iba mediálnou témou o teplotných rekordoch, suchu či preplnených kúpaliskách. Postupne sa stávajú aj štrukturálnym ekonomickým rizikom.

Analýza Allianz Research z mája 2026 s názvom Too hot to grow: The economic costs of extreme heat sa pokúsila tento problém vyčísliť. Výsledky sú zaujímavé aj pre Slovensko.

Allianz vytvoril stresový scenár, v ktorom by sa počas rokov 2026 až 2030 postupne zopakovalo päť najteplejších rokov zaznamenaných v jednotlivých krajinách počas obdobia 2014 až 2024.

Nejde teda o predpoveď počasia ani o tvrdenie, že takýto vývoj určite nastane. Ide o ekonomický záťažový test, ktorý ukazuje, čo by opakovanie už raz zaznamenaných extrémov mohlo znamenať pre hospodárstvo.

V najviac zasiahnutých ekonomikách by kumulatívna strata HDP oproti historickému klimatickému normálu mohla dosiahnuť približne 5 až 7 %.

Slovensko patrí podľa modelu medzi najviac exponované krajiny. Kumulatívna odchýlka HDP sa pohybuje približne na úrovni –5,8 %, čo nás radí medzi najhoršie výsledky skúmaných ekonomík.

To je číslo, ktoré stojí za pozornosť.

Kde sa ekonomické straty z horúčav berú

Pri extrémnom teple si často predstavíme požiare, sucho alebo poškodenú infraštruktúru. Z ekonomického pohľadu však môže byť ešte dôležitejší oveľa menej viditeľný mechanizmus – pokles produktivity práce.

Allianz identifikuje kritickú hranicu približne okolo 30 °C.

Pod touto úrovňou môže mierne zvýšenie teploty v chladnejších krajinách prinášať určité ekonomické výhody, napríklad nižšiu spotrebu energie na vykurovanie.

Po prekročení približne 30 °C sa však situácia mení.

V pásme od 30 do 35 °C podľa analýzy klesá hodinová produkcia s každým ďalším stupňom približne o 1,3 amerického dolára v parite kúpnej sily. V skúmanej vzorke to predstavovalo asi 3 % priemernej hodinovej produkcie na každý ďalší stupeň.

Pri vysokých teplotách ľudia pracujú pomalšie, potrebujú viac prestávok, znižuje sa schopnosť sústrediť sa a rastie riziko chýb. Horúčavy zároveň negatívne vplývajú na spánok a zdravotný stav.

Najviditeľnejšie je to v stavebníctve, poľnohospodárstve, priemysle či logistike, kde sa veľká časť práce vykonáva vonku alebo v priestoroch, ktoré sa ťažšie ochladzujú.

Vplyv však nekončí pri manuálnej práci. Pri dlhších vlnách horúčav sa môže postupne prejavovať aj v administratíve a službách.

S rastúcou teplotou rastie aj spotreba energie

Druhým kanálom sú energie.

Podľa Allianz sa spotreba energie pri vysokých teplotách zvyšuje približne o 1,2 % na každý ďalší stupeň.

Firmám tak rastú náklady presne v období, keď zároveň klesá produktivita ich zamestnancov.

Európa má pritom oproti Spojeným štátom výrazne menej rozvinutú infraštruktúru chladenia. Allianz uvádza priemernú penetráciu klimatizácie v Európe približne na úrovni 19 %, zatiaľ čo v USA je to okolo 90 %.

Mnohé európske budovy navyše vznikali v období, keď bolo prioritou skôr udržať teplo počas zimy než zabezpečovať efektívne chladenie počas leta.

Pri častejších extrémnych teplotách sa preto z klimatizácie či pasívneho chladenia postupne prestáva stávať otázka komfortu. Čoraz viac ide o ekonomickú infraštruktúru.

Investície môžu utrpieť ešte viac než spotreba

Možno ešte zaujímavejší je dlhodobý dopad na investície.

Allianz upozorňuje, že v krajinách poškodených vysokými teplotami je modelovaný pokles tvorby fixného kapitálu spravidla výraznejší než pokles spotreby domácností.

V priemere dosahuje pokles investícií v zasiahnutých ekonomikách približne 8 % oproti základnému scenáru.

Pri Slovensku je výsledok ešte výraznejší.

V stresovom scenári Allianz vychádza kumulatívny pokles tvorby fixného kapitálu oproti základnému scenáru až približne na 14,7 %. Súkromná spotreba by bola nižšia približne o 6,5 %.

Práve toto považujem za jeden z najdôležitejších výsledkov celej analýzy.

Ak firmy očakávajú nižšiu návratnosť investícií, vyššie prevádzkové náklady alebo častejšie výpadky produkcie, prirodzene začínajú odkladať nákup strojov, modernizáciu výroby či rozširovanie kapacít.

Vzniká tak nepríjemná spätná väzba:

horúčavy dnes → nižšia produktivita → slabšia návratnosť investícií → menej investícií → nižšia výrobná kapacita a slabší rast v budúcnosti.

Pre ekonomiku je tento mechanizmus možno ešte nebezpečnejší než jednorazové straty spôsobené konkrétnou vlnou horúčav.

Horúčavy môžu vytvárať aj inflačný tlak

Extrémne teploty zároveň predstavujú negatívny ponukový šok.

Ekonomika dokáže vyrábať menej, zatiaľ čo náklady na energie a ďalšie vstupy rastú.

Výsledkom môže byť kombinácia vyšších cien a slabšieho trhu práce – teda určitá forma stagflačného tlaku.

Aj Slovensko patrí v modeli Allianz medzi krajiny, v ktorých sa pri dlhodobom extrémnom tepelnom strese súčasne zvyšujú spotrebiteľské ceny a nezamestnanosť.

Pre centrálne banky ide o nepríjemnú situáciu. Vyššie úrokové sadzby môžu pomáhať brzdiť infláciu, zároveň však ďalej oslabujú investície a hospodársky rast.

Tlak sa prenáša aj na verejné financie

Horúčavy nie sú problémom iba pre domácnosti a podniky.

Nižší výkon ekonomiky znamená aj nižšie daňové príjmy štátu. Súčasne rastú výdavky na zdravotníctvo, sociálnu pomoc, energetické opatrenia, opravy infraštruktúry či riešenie mimoriadnych udalostí.

Allianz odhaduje, že v analyzovanom scenári by sa rozpočtová bilancia zasiahnutých krajín mohla v priemere zhoršovať približne o 0,5 % HDP ročne.

Nejde pritom iba o priame škody.

Ekonomické náklady extrémneho tepla vznikajú často spôsobom, ktorý v bežných štatistikách nie je okamžite viditeľný – napríklad cez stratené pracovné hodiny, nižšiu produktivitu, zdravotné problémy alebo odložené investície.

Poistenie pokryje iba časť problému

Zaujímavé je aj upozornenie Allianz na takzvanú poistnú medzeru.

Klasické poistné produkty sú vhodné najmä na udalosti, pri ktorých vznikne konkrétna a merateľná škoda – napríklad poškodená budova po búrke alebo požiar.

Veľká časť ekonomických strát spôsobených horúčavami však vzniká iným spôsobom.

Firma môže mať nepoškodenú výrobnú halu, ale jej zamestnanci pracujú počas extrémneho tepla pomalšie. Logistika môže fungovať, ale s častejšími výpadkami. Nemocnice a zdravotnícky systém môžu byť viac zaťažené.

Takéto straty sa poisťujú podstatne ťažšie.

Pre podniky preto nestačí spoliehať sa iba na klasickú poistnú ochranu. Extrémne počasie bude potrebné čoraz viac zahrnúť priamo do riadenia podnikateľských rizík.

Čo to znamená pre Slovensko

Údaj približne –5,8 % HDP si treba vysvetľovať správne.

Nie je to prognóza, že Slovensko do roku 2030 príde o 5,8 % HDP.

Je to výsledok stresového scenára – teda odpoveď na otázku, čo by sa mohlo stať, ak by sa päť najhorúcejších rokov z nedávnej minulosti zopakovalo počas piatich rokov po sebe v rastúcej intenzite.

Napriek tomu je výsledok varovný.

Slovenská ekonomika je výrazne priemyselná. Máme veľký automobilový sektor, rozsiahlu sieť dodávateľov, stavebníctvo, logistiku aj poľnohospodárstvo – teda odvetvia, v ktorých môže mať tepelný stres priamy vplyv na pracovný výkon.

Pre firmy z toho vyplývajú veľmi praktické otázky.

Investície do chladenia pracovísk, tienenia, vetrania alebo úpravy pracovného času nie sú iba zamestnaneckým benefitom. Môžu byť priamou investíciou do zachovania produktivity.

Podobne bude potrebné viac premýšľať nad odolnosťou dodávateľských reťazcov, energetickou spotrebou počas leta či schopnosťou výroby fungovať počas dlhších období extrémnych teplôt.

Adaptácia môže byť lacnejšia než neskoršie škody

Ekonomická diskusia o klimatických rizikách sa často sústreďuje na to, koľko bude stáť ich riešenie.

Rovnako dôležitá je však opačná otázka:

Koľko bude stáť, ak sa neprispôsobíme?

Pri budovách môže ísť o tienenie, kvalitnejšiu izoláciu, pasívne chladenie alebo efektívnu klimatizáciu.

Pri mestách o viac zelene, stromov, vody a povrchov, ktoré neakumulujú toľko tepla.

Pri pracovnom trhu o prispôsobenie pracovného času, prestávok a podmienok počas extrémne teplých dní.

Pri energetike o prípravu siete na vyššiu letnú spotrebu elektriny.

A pri firmách jednoducho o zahrnutie extrémnych teplôt medzi riziká, s ktorými sa počíta pri investičných a finančných rozhodnutiach.

Takéto investície niečo stoja. Ekonomické náklady nečinnosti však môžu byť výrazne vyššie.

Horúčavy už nie sú iba sezónny problém

Najdôležitejší záver štúdie Allianz podľa môjho názoru spočíva práve v zmene pohľadu na extrémne teploty.

Horúčavy nie sú iba niekoľko nepríjemných dní v roku.

Ak sa opakujú často a dostatočne dlho, dokážu systematicky znižovať produktivitu, zvyšovať náklady, brzdiť investície, tlačiť na ceny a zhoršovať verejné financie.

Hranica okolo 30 °C preto nie je iba meteorologická.

Postupne sa stáva aj ekonomickou hranicou.

Krajiny a firmy, ktoré sa dokážu na vyššie teploty adaptovať rýchlejšie, môžu časť budúcich strát obmedziť. Tie, ktoré budú adaptáciu odkladať, môžu neskôr zaplatiť podstatne viac.

Nie iba počas jedného horúceho leta, ale prostredníctvom pomalšieho hospodárskeho rastu počas ďalších rokov.

Čísla sú varovaním. Otázkou je, či ich začneme brať vážne skôr, než sa extrémne horúčavy stanú bežnou súčasťou našej ekonomickej reality.

Zdroje

Allianz Research: Too hot to grow: The economic costs of extreme heat, máj 2026

Oxford Economics, Allianz Research – modelové výpočty ekonomických dopadov extrémneho tepla

Denník N – Graf dňa, 20. august 2026, údaje o relatívnom vplyve na Slovensko

Máte otázku k téme? Napíšte mi na laukomiro2@gmail.com.